KayRado NET

Jean de Mijon sa narodil koncom minulého storočia v osade U Mižónov na Terchovsku. Detstvo prežil síce v chudobe tela, ale v krásnej prírode a v rodinnom prostredí, ktoré obdivuhodným spôsobom formovali štruktúru jeho pamäti.

Presná poloha osady U Mižonov nie je doteraz známa,
ale predpokladá sa, že leží niekde v tejto oblasti.

Jeho otec - pracujúci bača, už od detstva vštepoval chlapcovi systémový a interdisciplinárny prístup k riadeniu skromného stáda ovečiek, či už on-line (palicou), alebo off-line (psom). Že išlo o prístupy všeobecne použiteľné, dokazuje skutočnosť, že jeho otec používal tie isté metódy pri riadení úplne iného systému - svojej manželky. Na radu malého Janka dokonca na žene experimentálne overil riadenie v uzavretej slučke (pomocou konopného povrazu). Niektorí vedci však vtedy vzniknuvší výraz closed-loop interpretujú ako úder na klozete (kyjakom). Kto však pozná pomery na slovenských kopaniciach, vie, že o klozete nemohlo byť ani reči; práve štandardné vybavenie usadlostí latrínou na dvore dalo podnet pre neskorší vznik de Mijonovho algoritmu najkratšej cesty. Isté je že odvtedy bol Janko polosirotou.

Už v detstve sa prejavoval jeho nenásytný hlad po poznaní. Napríklad, zatiaľ čo jeho vrstovníci chodievali za prácou na panské, Janko chodieval za poznaním na dámske.
Je zrejmé, že detstvo prežité v takomto tvorivom ovzduší nemohlo nevyvrcholiť epochálnym činom, ktorý Jano Mižonovie učinil pravdepodobne v 14. roku svojho života. Dokázalo sa totiž, že už vtedy dospel k pojmu algoritmizácia a dokonca zapisoval algoritmy pomocou vývojových diagramov. Po dôkladnom prieskume ruín jeho rodného domu, ktorý vykonala jedna z amerických expedícií demižonológov, sa zistilo, že na jednom tráme sa nachádzajú zvyšky vývojového diagramu, a to konkrétne jeden rozhodovací blok. Šokujúce je, že tento blok je nakreslený podľa normy, ktorá bola u nás prijatá až v r. 1975! Tento trám bol odvlečený na Kalifornskú univerzitu, avšak zásluhou výpravy študentov KDS je dnes vystavený v areáli vysokoškolského mestečka Veľký Diel. Stalo sa milým zvykom, že študenti po úspešnom vykonaní skúšky prejavia úctu k velikánovi našej vedy pripevnením kvetinky na historický trám.

V období svetovej hospodárskej krízy sa zhoršila situácia Mižonovej rodiny i spoločenská reputácia samotného Jana. Starí ľudia, ktorí boli dotazovaní na jeho morálnu a spoločensko-politickú úroveň, odpovedali úsečne slovami: pačmaga, sviňúr, psia noha, čuridlo, zdochliak, skľago. Jazykovedný ústav SAV skúma v rámci štátneho plánu výskumu od r.1965 význam týchto slov. Už podľa čiastkových oponovaných správ je veľni pravdepodobné, že význam týchto slov je hanlivý. Veru, nikto nie je doma prorokom.

Zrejme pod tlakom uvedených skutočností odchádza Jano Mižon na sezónne práce na repu do historických zemí (stredné Čechy), ako to bolo zvykom v tom čase. Skôr si však podľa vlastného algoritmu našiel najkratšiu cestu od Mižonov do Prahy. Z tejto cesty vznikli jeho známe cestopisy o Kaukaze, Kamčatke a Čukotke. Cestu ukončil v Paríži pre nedostatok finančných prostriedkov.

Dostávame sa tak k tzv. "parížskemu obdobiu" Jána Mižona, či už vlastne Jeana de Mijona, ako ho začali nazývať vo vedeckých kruhoch. O tomto úseku jeho života je málo známeho, žil totiž utiahnutým spoločenským životom. Bolo to však po vedeckej stránke jeho najplodnejšie obdobie, z ktorého sa zachovali najvýznamnejšie diela. Z týchto diel (ktoré boli, sú a budú predmetom vedeckých sympózií) vyberme len niektoré:

"Batch Processing", Addison Wesley, 1965
(v preklade: Bačove príhody, Tatran, 1968)
"Pesimalizácia algoritmov"
(v časopise Pes i my, Trnava, 1959)
"IOCS - Istenie oviec celokošiarovým spôsobom"
(v preklade: Input-Output Control System)

V diele "Batcha's Reason and Theory", Academic-Press, New York, London, Terchová, Sydney, 1985, ktoré súbežne vyšlo v Ulán-Bátare pod názvom "Teorija i um baču" bol uverejnený slávny algoritmus optimalizácie dierok na fujare:

repeat
	  UsekniPrst;
	  PocetPrstov := PocetPrstov-1;
	until PocetPrstov > PocetDierok;

Po oslobodení našej vlasti hrdinskou armádou sa vrátil na rodné Terchovsko, kde v osade Hlboké vybudoval veľkolepý kybernetický komplex, ktorého časť sa dodnes zachovala. K jeho vynálezom z tejto doby patrí čip. V osade je zachovaná zrúcanina jeho funkčnej vzorky, druhej najväčšej na svete (najväčšia je v moskovskej oblasti, zatiaľ sa ju však nepodarilo objaviť).

Jean de Mijon skonal v krčme Na panskej lúke pri overovaní nového algoritmu čistenia pamäte v roku 1955. V jeho plodnom ži

vote ostalo veľa neprebádaných miest:

presný dátum narodenia a smrti,
nájde sa hrob ?
komu patrí dedičstvo ?
význam slivkových plantáží s pivnicami okolo komplexu Hlboké
je Einstein pseudonymom J. de Mijona ?
je jeho súborné dielo o pesimálnom riadení v súkromnom trezore jedného člena katedry technickej kybernetiky ?
bol J. de Mijon ženatý a kde sú jeho potomkovia ?

Jean de Mijon si zaslúži zvýšenie aktivity každého z nás pri výskume jeho života a diela. Zakladajme kluby, hnutia, strany a stránky demižono-logov. Zachráňme kybernetický komplex Hlboké. Pričiňme sa o povzbudenie slovensko-českého kybernetického povedomia...

Nech však hlavným cieľom a zmyslom týchto akcií vždy zostáva snaha vychutnať až do dna obsah
de Mižona a jeho myšlienok.

autor príspevku: DMDr. Valent Klima

Pri štúdiu súboru Filozofických zošitov Jeana de Mijona som jednoznačne uznala za vhodné oboznámiť Vás stručne s pozoruhodnými faktami týkajúcimi sa demižonológie. V listoch, z ktorých štúdia chcem podať svedectvo, sa Jean de Mijon celkom vážne zamýšľa. Filozofické zošity sú vlastne ďalekopisom Jeana de Mijona, v ktorom vlastnou rukou cez pomlčky (lebo vtedy sa oplatilo pomlčať) napísal poznámky pro futurum K pamätiam a ich životnosti

Ďalej rozoberal aj vtedy ešte neznáme kategórie materialistickej filozofie o jedinečnosti a opakovateľnosti pamäte, pričom vyzdvihol už vtedy tekuté ako zvláštne. Áno, priateľky a priatelia, sám veľký de Mijon bol aj filozofom. Svedčia o tom jeho novoobjavené filozofické zošity. Jeho osobnosť žiari v kybernetike, ako aj vo filozofii ako päťcípa hviezda pred revolúciou.

Je výčitkyvhodné, že nám, boli zamlčané isté poznatky o pamätiach. Citujem: "Budeme poznať tieto druhy pamätí: typ ROM, RAM, RWM, RUM a tzv. pamäť kľúčov, pre anglicky hovoriacich kolegov KEYRUM." Ako som sa dozvedela, uvedené typy pamätí sú filozofické kategórie, ktorými de Mijon venoval veľkú časť svojich síl, hlavne posledným dvom kategóriám.

Pokúsim sa Vám vysvetliť, prečo Jean de Mijon vyzdvihol vo svojej filozofickej práci tekuté ako zvláštne. Zdalo by sa, že jednotlivé uvedené typy pamätí, citujem: "zdanlivo vystupujú ako diametrálne odlišné kategórie". Uveriť tomu by bol veľký omyl, priatelia. Jean de Mijon na sklonku života už menej cestoval a skoro celú jeseň posledného roku života strávil v laboratóriu v Terchovej, kde v konečnom dôsledku prišiel na praktickú aplikáciu kategórie tekuté. Jean de Mijon vedel, že pamäť, a to každú treba občas dôkladne prečistiť, vedel zároveň (veď HARDWARE nebol jeho slabou stránkou), že hlava sa tiež musí občas čistiť. Ako dobre vie každý, kto už nejakú hlavu čistil.

de Mijonov čip v osade Hlboká pri Terchovej
(jediné doteraz známe nálezisko stredovekých čipov na svete)

Priatelia, možno ste doteraz nechápali obrovský význam stromových štruktúr. Ale ako sa za základy teórie Garbage Collectors, tak aj za základy poznatkov o dátových štruktúrach - stromy, je zodpovedný sám veľký de Mijon.
Mladým ochrancom prírody zorganizoval brigádu a hneď vedľa laboratória v Terchovej vysadili sad sliviek. Mladé slivky sa vtedy dobre ujali a pod veľkým tlakom a rozpínavosťou demižónovej teórie o stromových štruktúrach sa vysádzali slivky na celom Slovensku.

Jean de Mijon podrobne rozpracoval aj postup spracovania výsledkov stromových štruktúr. Pri spracovaní výsledkov v tuhom skupenstve, t.j. spracovanie sliviek človekom, upozornil na nebezpečenstvo vzniku tzv. Distribúcie začiatočných behov. Veľkou nevýhodou je, že zložitosť tejto situácie je veľká. Dôležitá bola však konečná aplikácia výsledkov stromových štruktúr v tekutom skupenstve. Citujem:

.
Sám sa tohto hesla dôsledne držal... A nakoniec by vašej pozornosti nemal ujsť fakt, že sa de Mijon, tiež na sklonku života, zúčastnil stráže v susednom maďarsku, pretože aj tam je demižón riadny pojem. Zdržal sa tam dosť dlho a keď sa vrátil, bol trochu ovplyvnený maďarským prostredím. Keď chcel vyjadriť, v akom prostredí má a môže perspektívna mlaď vyrásť, povedal:

autor príspevku: Zuzana Sabová

Hoci sa výsledky práce Jeana de Mijona uplatňujú vo všetkých vedných disciplínach, predsa len v centre pozornosti jeho výskumov bol salaš, ako zistil už vo svojich prvých prácach DMDr. Klima. De Mijon skúmal salašnú problematiku komplexne, od ekonomiky až po každodennú prácu. Jeho objavy stoja za povšimnutie.

Začnime ekonomikou. Na Slovensku bolo zvykom, že baču platili majitelia oviec konštantným množstvom oštiepkov. Tento systém bol pre dobre hospodáriaceho baču, akým bol Mižon (najmä vďaka uplatnenia svojich výskumov), nevýhodný.
Preto de Mijon princíp obrátil: bača odovzdával majiteľom oviec konštantné množstvo oštiepkov a prebytok si nechával.
Toto hospodárenie "na svoju ruku" sa ujalo nielen u nás, ale aj v Sovietskom Zväze, kde pre počiatočné problémy získalo pomenovanie "chaosrasčot". Salaš bol aj bohatým zdrojom optimalizačných problémov. Najjednoduchším bol problém optimalizácie hmotnosti oviec.

Chudá ovca dáva malý úžitok, príliš ťažká je zase náročná. Ďalšie dve úlohy spadajú do teórie grafov. Sú to alokačný problém (optimalizácia polohy salaša) a úloha nájdenia minimálnej kostry (nájdenie optimálnej siete ciest medzi salašnými objektami). Najzložitejšou úlohou bola optimalizácia rozloženia pastierov a psov po obvode stáda, ktorá sa stala neskôr známou ako "žilinské mnohouholníky".
Takéto zložité problémy pre časovú náročnosť nedokázal riešiť ani Jean de Mijon. Preto ako prvý na svete skonštruoval mikropočítač, tzv. De Mijonov počítač (DMP). Tento mikropočítač sa neskôr sériovo vyrábal a získal si nehynúcu obľubu. Kvôli exportu do arabských krajín však bola značka písaná sprava (PMD).

Pri samotnej práci na salaši používal Janko Mižón dva systémy: MS DOS a CP/M. Systém MS DOS (Mižonov Systém DOjenia Stáda) bol spúšťaný trikrát denne. Išlo o paralelné spracovanie dát (dojenie oviec) v multiprocesorovom systéme s viacerými vstupno-výstupnými kanálmi (strunga mala viac otvorov a pri každom sedeli dvaja dojiči). Prísun dát z honelnice riadila nezávislá riadiaca jednotka. Pes alebo honelník. Pritom si všimnime, že honelníkmi boli synovia bačov, alebo bratia valachov, ktorí sa učili ovčiarskemu remeslu; teda honelník bol učiaci sa systém.

Skromné Mižonovo stádočko, na ktorom aplikoval svoje teórie riadenia.

Okrem systému MS DOS sa používal systém CP/M (Celodenné Pasenie, Mižonovou verziou). Mižonov prínos tu spočíva v takej organizácii práce, aby sa v jednej oblasti nestretli dva procesy (dve stáda), pretože by mohlo dôjsť k nežiadúcim zmenám dát, najmä pri stretnutí stáda baranov so stádom rujných oviec. Možno teda konštatovať, že CP/M bol systém s plánovaním procesov.

Na záver si všimnime fakt, ktorý dokresľuje dôležitosť salašníckych výskumov na kybernetiku. Z ovčiarskeho prostredia pochádzajú mnohé odborné termíny, využívané v oblasti výpočtovej techniky. Uvedieme dva príklady:
Keď bol Janko malým chlapcom, navštívil salaš následník trónu Ferdinand d'Este. Janko si povšimol dôležitosť "toho ksichta", ktorý tlmočil rozhovor. Keďže stál medzi Ferdinandom a Mižonovým otcom, Janko ho nazval "medziksicht". Pre označenie zariadenia, umožňujúceho komunikáciu medzi rôznymi systémami, sa vžil anglický preklad "interface".
Z ovčiarskeho prostredia pochádzajú tiež kľúčové slová pre prácu so súbormi GET (pôvodne GELET, od slova geleta) a PUT (od slova putera).

autor príspevku: Martin Fundárek

Skutečnost, že Jean de Mijon navštívil také Spojené státy americké byla do nedávné doby naší veřejnosti zcela neznáma. O důvodech, které vedly k zamlčovaní tohoto faktu, se můžeme pouze dohadovat. Pravdou však zůstává, že vzácné dokumenty nesmírné historické ceny, svědčící o americkém pobytu Jeana de Mijona, byly po dlouhou dobu hermeticky uzavřeny v trezorech bývalé StB. Byly zcela náhodou, a bohužel ve velmi zanedbaném stavu (ohořelé a hnědými skvrnami dosud nezjištěného, zřejmě však organického původu) nalezeny na skládce odpadů členem strany zelených Jánem S. Ten si naštěstí uvědomil obrovskou cenu svého nálezu a tak se vzácný dokument konečně dostal do povolaných rukou. V současné době pracuje komise odborníků na rekonstrukci dokumentů. V tomto příspěvku máme první možnost vychutnat ovoce této náročné a odpovědné práce.

Tzv. první americký pobyt Jeana de Mijona spadá do let 1920-23, tj. do období, kdy v USA řádila prohibice. Když se Jean de Mijon dozvěděl o utrpení amerického lidu, kterému bylo imperialistickou mašinérií upírano jedno ze základních lidských práv, rozhodl se (jak jinak!!), že pomůže, a osobně odjede do USA. (Budiž v této souvislosti poznamenáno, že tento humánní a nezištný čin později inspiroval i známého Alberta Schweitzera k jeho činnosti v Africe). Pro tehdejší americkou vládnoucí juntu je charakteristické, že odepřela Jeanovi de Mijonovi pod záminkou jeho jména vstupní vízum do USA. Jean de Mijon se samozřejmě nevzdal a nakonec se do USA přece jen dostal pod falešným jménem Murphy. Pod tímto jménem bylo po celém světě publikováno mnoho závažných prací (namátkou jmenujme Murphyho zákony) a zůstává čestnou povinností Společnosti Jeana de Mijona, aby před světem pozvedla závoj nevědomosti, skrývající slovenského velikána - Jeana de Mijona.

Jean de Mijon neúnavně pomáhal zbídačenému americkému lidu a po nocích, se špicly imperialistické policie a jejich přisluhovačů v patách, roznášel po americkém venkově láhve se životodárnou tekutinou. Samozřejmě, že ani při této vyčerpávající práci neúnavný duch Jeana de Mijona nezahálel.
I když práce komise odborníků na zpracování ztracených dokumentů není zdaleka u konce, již dnes můžeme říci, že americký pobyt Jeana de Mijona patřil bezesporu k nejplodnějším údobím v životě génia.
Do tohto období spadají např. jeho příspěvky k řešení tzv. batožinového problému (týkající se optimálního ukládání lahví do batohu), dále rozšíření Archimedova zákona.

Jean de Mijon zjistil, že těleso je nadlehčováno nejenom tehdy, je-li ponořeno do kapaliny, ale i tehdy, je-li kapalina "nořena" do tělesa.

Příslušné pokusy vykonával Mijon samozřejmě na sobě (těleso), jakožto kapaliny použil whisky. Nadlehčení tělesa přecházelo dokonce až do pocitu létaní, doprovázeného točením hlavy. Tímto objevem bezděčně přispěl i k rozvoji letectví (vynález vrtule, princip helikoptéry, tekutého paliva). Již několik výsledků dáv tušit jaké další poklady skrývají tyto dokumenty a můžeme sa těšit, že práce odborníků prřinese mnoho dalších převratných objevů.

Na závěr tohoto informativího příspěvku bych chtěl uvést jednu perliču. Týká se přínosu Jeana de Mijona v oboru zdánlivě tak jemu vzdáleném, jako je linvistika. Ovšem duch tak pronikavý, jako byl Jean de Mijon, nemoh nemít vliv na cokoliv, s čím přišel do styku. Tak, jako později jiný gigant Josif Visarionovič Stalin, nebylo oboru, do něhož by účinně nezasáhl (viz Spisy, díl 36, str.495).
Jean de Mijon totiž shodou okolností způsobil, že do znglického jazyka byli asimilovány některá slovenská slova. Stalo se to při jeho nočních výpravách po křivých a hrbolatých cestách po americkém venkově, kdy Jean de Mijon každou chvíli zakopl a před svými prostými americkými průvodci si ulevil jadrnou slovenskou větou, která ve volném překladu znamená asi toto: "Do paroma, tady je tma jako v pytli".
Venkované správně dali tyto časté výlevy géniova nitra do souvislosti s křivými cestami a naprostou tmou na neosvětlených vozovkách, a tak se do anglického jazyka dostalo slovo curve-křivka a dále výraz pitch dark (čti pič dárk), znamenajíci tma jako v pytli.

Tolik tedy zatím z práce komise odborníků. Doufejme, že na zveřejnění dalších objevů nebude muset naše veřejnost dlouho čekat.

autor príspevku: DMC. Jiří Slavík