KayRado NET

Aj keď ste neni šecci z Nitry, dovolím si jeden svoj príspevek venuvať dialektu, na kerom som vyrastau. Ňé šecci sa k nemu hlása s takú radosťú jak já alebo zopár ďalších predstavitelov ortodoxnej nitránčiny.

-         Jenna vec je vyprávať po nitránsky. To ví každý.

Ortodoxná nitránčina je druhá vec.

     Medzi jej predstavitelov radím mená jak Buben, Pišta Bleho, Aneta (kaderníčka), ale aj Emu, Medvedík a napr.aj Miki Madara. Rozdíl je v tom, že pokál ortodoxná nitránčina a nitránčina majú rovnaký rečový základ a vyznávajú rovnaké pravillá, ortodoxná nitránčina je o volačo agresívnejšá, a nelakne sa ani v cudzom prostredí.

Gramatické pravillá spoločné pre nitránčinu aj ortodoxnú nitránčinu:

1. mäkké l neexistuje, tam de je v spisovnej slovenčine „ľ“, nitrančan poví l
2. dvojhlásky neexistujú, namísto „ie“ poví „é“ resp. „í“ (napr. „mléko“, „nevím“), namísto „ia“ použije „á“ (napr. „vác“), namísto „iu“ prečíta „ú“ (napr. „najlepšú“)
3. ô sa číta ako ó (napr. „vól“, „škólka“, „mócť“)
4. „il“ na konci slovés v minulom čase sa číta „eu“, u ortodoxnej nitránčiny dokonca „ev“ (napr. „hovoreu“ resp. „hovorev“, „peu“ resp. „pev“), „al“ ako „au“, resp. „av“ („nedovolau“, „pomáhav“), „el“ ako „eu“, resp. „ev“ („dospev“, „natreu“) a pod.
5. „dl“ sa číta ako dvojité l, „dn“ ako dvojité n. Toto pravillo najlepšé dokumentuje tzv. prvá nitránska veta: „Pallo myllo vella umývalla“
6. po nitránsky neni „chcieť“, ale steť, čo zas ilustruje tzv. druhá nitránska veta: „Steš – nesteš, nehaj tak“
7. Nitran je len saláma, gdo vypráva po nitránsky je Nitrančan
8. samohláska „o“ sa často mení v nitránčine na „e“. Na toto sú dva vzory – vzor „breskyňa“ a vzor „švager“. Vzor „breskyňa“ sa použije v prípade, keď sa „o“ nachádza v prvej slabike slova, vzor „švager“ pre „o“ v druhej a ďalších slabikách slova. Ďalšé príklady: „zeber“, „vepchau“, (zober, resp. vopchal polla vzoru breskyňa), „svoker“, „pátek“ (svokor, resp. piatok polla vzoru švager).
9. Pozor! Žánne slovo sa nemóže meniť polla obidvoch vzorov (to by sa  napr. ze  Zobora mohou stať Zeber, čo by bolo na úkor zrozumitelnosti).
10. Zatál jedinou známou výnimkou z pravilla 9 je slovo „uterek“.
11. Ide sa „pri Tesco“ a „pri štadión“, a ňé „k Tescu“ či „ku štadiónu“ (nepripúšťa sa ani ponitránčené „ge štadiónu“).
12. Nitrančani si nelámu hlavu ze spodobuváním, ani z rytmickým krátením, takže keď napíšete slovo tak jak očujete, vóbec nespravíte chybu (napr. „gdo to bou?“, „to si de videv?“, „zedou si mi kokot“ – neni ani vzor breskyňa, ani švager, do by steu vedeť)

Pozn.: Slovo „ňé“ sa v nitránčine nemusí nevyhnutne písať s „ň“. Píše sa preto, aby si neznalí veci nestotožňuvali nitránčinu s trnafčinou, lebo mnohým to zní podobne a potom si myslá, že ide len o to hovoriť tvrdo. Nitránčina neni len o tom. „Smrť Trnave!“

V čom sa teda líša klasická a ortodoxná nitránčina?

V zásade ide o prístup. Ortodoxnou nitránčinou hovorá tí, kerí sa za ňu nehanbá a navyše ju sťú presadiť, najmä v cudzom prostredí, a neváhajú pritom meniť aj místnu reč.

 Napríklad ortodoxný Nitrančan (ako Kopitar lebo Buben), si Prahe nedá „řízek u Břevnovského kláštera“, ale rízek pri Brevnovskom kláštore (všimnite si vynechanú prelložku „v“, kerú ortodoxní Nitrančani nepoužívajú, poveďá „som meste“, „som Nitre“). Ortodoxní Nitrančani sa též volakedy blysnú vetú, že: „Pri maluvaní som mala problém ze stropem aj ze stenáma.“ To je ale už ozaj ortodoxná nitránčina, s kerou keď sa cudzinec stretne, tak je v piči- či si toto prečíta alebo ňé, takže to nejdem rozširuvať. V tomto krátkom pojennaní o nitránčine som sa též nevenuval ollišnej slovnej zásobe.

To je pre každé nárečí samozrejmosť.

Prof. RNDr. Ezechiel Kopitus, DrSc.

Jazykovedný ústav SAV 

A ešte som néčo našou na nete:

A v pravej Nitre sa poví ňé víter ale VETER kerý rozchlopev mi bumbajku na krkách - skoro mi modzgy nachlalli a mosev som ícť k dochtorovi v škarbalách až som treštev dole papulu a vybev som si skoro zuby - račej som si mav zebrať avták, ale tomu sa heblú šecký kolesá jak na ringišpíre. U dochtora som sa čakárni 2 hodiny dístuvav až od jedu som skoro vyťahov penecír - že tam spravím porádky. čil, čilek včil, včilek laniga som doma skovaný a hovorím si IC ven na frišký luft. Natáhnem galoty a idem jak taký šmrnculo nevytancuvaný, lebo od pádu ma začali boleť aj vajcá, ponduse, kvichty, gule či levandule. Vyberte si. Ale to neni šecko. Začav boleť aj ták(vták), cikula, šťák, šulina, šmrnculo, cicinka alebo cicinbeles..... Vulgarizmy si domyslite. Jak volákeho pajtáša, pangarta pangartačého, nečumpíra..... A nido mi nepomóže. Pri dríku som si oddychóv. Sadóv som si a zajedov, čo som stev zapiť s kávu ale som nemav cuker. A ešte mi začav lítať okolo kotrby veliký hovad. Jak keby som bóv voláky mad. Tak som si mosev dať šlochajzňu a zapáliť cigaretlu s cintláma. Naraz sa prede mňu rozškrillí rozgajdaný Ślojmo a výťáhov stríbelný podpaluvák. Machruvav. Očuj - hovorím pál odtálto, lebo ťa tak kopím do matrtáka, že hneď tu spravíš karasa, kulifaja, kleofáša, kakanec alebo macíka. - Vulgarizmy domysleť -. Ale sa spamatav, lebo by som ho bóv tak odzegeňev až by mu rádionka zletela na škaradú zem. - Aby ťa korela večitá naťahuvala - vyblakov som. A bront mav bicigel a tak šlapav do betálóv, jak keby som mu strelev s fundačku do riti - no hotová hingala. Ale mav dobrú kapalinu tak nenehav brmbolce a v sekunde mu bolo videť len šaraglu. Až ma rozbolelo srcco. Ale mne začali técť gebriny, lebo som vysmadóv. Reku idem do džindžáku na jenno džindžáno jak todek ida cestu vella amfitiátra a to bolo smetlisko. Ništ tam nebolo a já som hladav šecko. Ach tí moje dúčale. Ani som si ich nemohóv pobantuvať, lebo som čiglavý. Ale som sa tam upískav. Samá chronta, jak bront. S nochtáma som sa poškrábav na raťafáku, frňáku či klofáku. Dav som si kakavo a celý som odudlavev a očervenev jak pipač. A ešte som pri tom zabev šálku. Radšej som si mav dať čukolládu. Ňúrev som a našóv grabicu ze šmelinu. Samá rároha a haraburda a zelezo. Reku keby voláky drezor aspoň. Ale ištinkt ma čil oklamav. Skoro som zedrav tramky, ale žánny demión nide. Až ma zaláv smrtedelný pot. Praj sa aspon volade dogulútam. Ale už neská stačilo. Pokračuvaní na budúce na kandelábri pod agačmi. P. S. Dochtor ma poslav na rengeň, de ma sfoldegrafíruvali. Dav mi acyrpilín, palarén, lebo ma velice trndzuvalo. Až sa mi gráderka rozepala. Skoro som sa ocitóv hore chlopom.

a tu je diskusia k tomuto článku: http://necyklopedia.wikia.com/wiki/Diskusia:Nitra

Ja ako rodený nitrančan by som este k tomu doplnil:

Neni nitránčina ako nitránčina.. už som to vysvetlovau vácerým luďom, že né všade a šeci vyprávajú rovnako. Nékerí vác, iní menej. Já napríklad, ked idem autom domov do Nitry a už sa tak blížime, tak mi to tak automaticky začne vyprávať po nitránsky. Tí, čo zase choďá domov do Nitry Turankárom, veďá, že nitrančani sa hlása do telefónu: "som autobusi". Poznámka k článku hore: "my starí nitrančani sme ždy išli pri Prior a né pri Tesco ;-)" A lanovka bola na Zobori a né na Zobore. Ale jenno je isté... ked sa nitrančan ocitne v krízovej situácií, zabunne hned na nejakú tú spisovnú slovenčinu a mig ho domov, do ronnej nitry. Mne sa tak nedávno stalo, že sme mali doma (v BA) takú miernu katastrofu kuchyni a mali sme tam tých krtkárov.. a chlapci majstri mali určite pravý nefalšuvaný zážitek spŕšky toho najpravšého, ako som vykrikuvau príkazy a povely, čo rýchlo robiť svojej prátelke (ktorá je mimochodom z Tatier, ale už sa priúča našej reči). Tí majstri bratislavskí len ticho čučali a snažili sa robiť čo sa dalo.. a ona nevedela, či do mna hubovať jak na nu hulákam alebo sa rehotať, jak vyprávam...

A ešte dva bónusy na záver:

V časoch najvaččého rozmachu mojej ortodoxnéj nitránčiny, keď sme brigáduvali v agromechanike a já som natíral lampy, tak sme sa ždy zašívali po obede šeligde a raz tak tak jeden došou neskór, my sme si už pochytali fleky v chládku na takých dobrých místach a on zahlásil: "Ukralli ste mi šecek tíň"...

a tento krátky dialóg sme vymysleli na párovskom gympli a používali sme ho šeci chalani, ale hlavný podiel na vymyslení mali asi Forest a Zdeno :

"Uka?" - "Skae?" - "Stae." - "Aj?" z toho boli šeci piči ;-)

dnes by som to nazval nitránskou-párovsko-gympelskou verziou Challange Handshake Authentication Protocol (tí, čo ste síťari, tak víte)