Choď na obsah Choď na menu
 


Radošinské nárečie - alebo kúsek od nitránčiny

15. 1. 2009

Kto by nepoznal Radošincov... okrem toho, že sú našej rodine blízky už aj tým, že tak trošku zdieľame to priezvisko (Radošovský), tak sú nám blízki aj svojou rečou...

Radošinčina je Nitránčina tak trochu strihnutá do Trnavčiny alebo naopak? No, posúdte sami:

 

Obrázok



 
LOĎ SVET - Čo je v batohu

Banič
V tomto neštastnom batohu je padák! Svetový vynález, mój vynález, náš vynález! Zeskočíte ze slivky a nedorazíte sa! Teda ked budete mat padák a najma štastý! Lenže slivky sú nýzke, a preto idem do Ameriky. Tam sú vysoké domy, tam to ránne oprobujem! Tam budem krásne padat. A ráz vymyslím aj čosik naopak, teda nyje len na padáný! Já vím, nebude sa o mne vedet, možno v jennej knyhe jenna veta. Ale boli sme na svete, žili sme a prežili sme! A furt steme žit. Bov taký človek na svete a bov to Slovák Štefan Banyč, kerý stev od života len tolko, aby ludý, ked už padajú, padali pomály. A aby mali chut to oprobuvat aj naopak. Teda nyje len padat, ale aj pohnút trochu krídelkáma a trochu vyletet. Aspon ve svojom sne. Nadránom, ked je za dverma robotný den... Já vím, že tento mój naivný sen zebudí krutá právda. Ale já ho stem mat, a stem, aby ho mali aj  druhí. Neny to mnoho pre život, ale, verte mi, neny to any málo. A to je šecko.


KAM NA TO CHODÍME - Priznanie starej Petrgálovej


    Ždy som si dávala pozor na to, čo som jella a hovorila, a preto som sa aj dožila takého požehnaného veku. Áno, bola som náhodu na peci pri tom, ked tu chytali Jánošíka. Ale to sa už any náhodu nespomína, že som tu bola aj tedy, ked ho nechytali! Já som tu totyž bola ždy pripravená, keby sa náhodu volačo stalo, a tomu som ždy vácej stela pomóct jako zabrányt. Slovom – ide mi o nadhlad, a to mi pozícia na peci ždy umožnuvala. Ráz za mnu prišov voláky uniformuvaný chlap, teda kapitán Viktor Nedbálek, a opýtav sa ma: Jako, babka, jako? Reku, v mojích rokoch jako – už len na prd, povedala som pravdyvo, čo sa mi nestáva, a jemu sa to vidytelne lúbilo, lebo sa nebadane usmáv. – Já vím, od tejto chvíle sa ve vaších očách začnem javit jako rafinuvaná márha, kerá začala len tak tajne s drábma spolupracuvat. Povím otvorene: nebolo to len tak! Mosela som prejst náročnýma testáma – to šak čil málogdo vidý! Kapitán Nedbálek mi dav kopu konkrétnych úloh: odpočúvat rozhovory v krčme a výsledky hore cez komín nahlasuvat, a písat správy, čo pre negramotnú nebolo lahké, a robit sa sprostá, čo zasek pre mna nebolo tažké...


KINO POKROK - Premietač

Premietač
viac smutno ako hrdo si obzerá svoje premietacie plátno.
Čo tu len natýklo krvi, pane Bože! Hektolitre! Velké manévre, Pád Berlína, Mladá garda, Vlčé dýry, Oslobodený a to už any nespomínam tých debilných rambov a terminátorov... Samá krv, samá krv. Ve filme je to, právda, len kečupová krv! Horšé to ždy bolo vella kín, tam teče ozajsná, červená, lucká...  Priznám sa bez mučená:  ináč som mav rád bojové filmy. Kolko rázy som hentam hore v kabíne robev týmito rukáma, jako malý chlapec: Ratatata, bum – fašista dole! Ale ty si to, mojá, nemala rada, ty si to neznášala, ty si vlasne celé to mojé kino Pokrok sto rázy preklála, ty by si tam na mna počas toho filmu najrašej bola poslala šeckých tých fašistov, aby ma prepalli a odvlíkli... najskór k tebe, kde by si mi zasek vyprávala o zaváracích uharkoch a štyroch malých kočencoch, čo sa na povale okocili a potom neskoro v noci s prstom ukazuvákom by si mi tuto na sluchách nakrúcala vlasy... Ty si mi nykdy neschvaluvala toto mojé kino, keré mi ta natrvalo ukrallo, a kerému som len já, len já dostav kedysik po fronte, ked sme ho prerobili ze židovskej sýpky, z kraja povolený: púštat dalaký a okolitý svet na chvílu sem medzi nás... Mój svet a život, čo sa na poldruha hodyny prilepí svojími živými svetelnými lúčami sem na toto mojé krásne a bíle plátno a odtál sa nám  šeckým odrazí do očí a odtál dálej a dálej... Mojé bíle plátno... presne také, jakým  podobným som ta prikrev tedy pred tromi rokmi, ked ty tá hnusná smrt, tá  stará hluchonemá slúžka, čo má šecko, len  fantáziu nyje... Ked ty nečakane zrázu povedala to krátke a blbé THE END...

KRONIKA KOMIKA - úryvok

Krčmárka
Tak jako je tam?
Partizán
Zle, zima... Aj sople primŕzajú.
Krčmárka
Nygdo ta tam neposílav.
Partizán
Daj aspon toho haringa. Daj celú pikslu.
Krčmárka
Voláko si sa rozbehov.
Partizán
Ked ráz Nemcov vyženeme, každému povím, že si nám partizánom dala štyri klbásky a pikslu haringov.
Krčmárka
Ešte som ty nyšt nedala. A klbáse nemám. Len aby vás tak raz aj nevolali – klbáskoví partizány...!
Partizán
Oprobuj tam byt v takej zime.
Krčmárka
podá partizánovi dáke jedlo, partizán začne hltavo jesť.
Nech vás hreje velká myšlenka. Teda že bojujete za velkú vec.  Očuj, a čo ked vás Nemci z hájov poženú?
Partizán
Tak potom si mojé reči nehaj pre seba...


POKOJ DOMU TOMUTO - Matkyna modlitba

Matka
Dobrotyvý Bože, ty šecko vidýš. Prosím ta pekne, pozri sa aj na mójho syna Juraja Vajčnera, vedúceho trojčlenného kolektívu, čo robí, jako reaguje, či má ešte stále ten smíšny slnýčkový ksicht a v očách karpiny, a či sa furt pokúša svetu vysvetlit to, čo sa vlastne vysvetlit nedá. A prosím ta, vnukny mu, aby vácej očúvav, jako vyprávav, lebo času na život je málo a na smrt habadej. Pane Bože, ešte mu povedz, že nečakane zdochla místna suka Linda, áno, tá, čo mala oči smutné jak oklamaný demokrat. A že uharky sú furt krpaté a pesnyčky pochodové. A ženy s basovýma hlasmi furt stú voláku emancipáciu. Toto mu, prosím ta, odkáž od nás z Radošiny, tam do sveta v čase, ked stále šade zný Písen práce vznešená a všeobecná nespokojnost. A ešte mu, prosím ta, snažne oznám, že sme vyhrali nad Velkými Ripnanmi tri-dva, ale naší dvajá hráči boli vylúčení a sudca do potoka namočený. – Šecko si videv, Pane Bože, čéra, neská. Jaké to bude zajtrá? Ty precca šecko mosíš vedet, ved máš na to prax a povolený, ty náš dobrotyvý Bože a celý tvoj andelský kolektív...

 


ROZPRÁVKA O TOM, AKO ŽIJEME DODNES, AK SME NEPOMRELI - Úryvok


Dezider
Tata, ony sa raz vrácá. Nygde im nebude tak dobre jako u nás na streche A potom, naší holuby vedá hrkútat len po slovensky.
Otec
Možno nám ich volado šlohov, Dežo. Každý druhý človek u nás, any mna z toho nevynýmajúc, je kmín. Ale ked nanho natrafím, tak ho trafím, že mu any sto andelov nepomóže. A pozrem sa mu tak do očí, až sa mu obidve ruky dolámu!
Dezider
Jakí to boli krásni holuby! A inteligentní, vždy radšej špinyli na druhých.
Otec
Kukny sa, Dežo! Na rok budeš mat tricat, teda už budeš pomály dospelý. Víš čo, Dežo, zajtrá pójdeš štastý do sveta skúsit.
Dezider
A budem vedet, kade íst a najma kade sa vrátyt?
Otec
Pójdeš rovno a vrátyš sa krížom. V hostynci volado pod vplyvom alkoholu tárav, že Zem je gulatá. Ale ty na reči nyšt nedaj, ver sebe - tak sa najskór vrátyš.
Dezider
Drahé holuby, podeli ste sa nám jako staré zlaté časy. A čil ste volade také podeté - a my sa kde podejeme? Na to ste nemysleli, vy tuberáci! A jakí ste bývali pekní na streche a ešte peknejší v polívke.
Otec
A nezabunny si se sebu zebrat aj ten nožisko, čo ty strýco Ferino daruvali na birmovku.
Dezider
V celej dedyne nebolo takých krásnych holubov, ba any pán král nemav takých kolubov. Ved tí naší boli póvonne jeho.
Otec
A ked pójdeš svetom, všímaj si svet. Na to sprosté nekukaj a to múdre odkukaj a ked ty povedá čírne, mysli si bíle a ked povedá bíle, mysli si čírne a nakonec si urob po svojom.
Dezider
Tata, pamatáš sa na nášho poštárskeho holuba Doda? V spravodajstve bov pohotovejší jako královskí bubenýci.
Otec
A ked ty budú hovorit: toto je pravda, prikývny a never ím any slova. Máš dve ruky a vlastnú hlavu, to sú predpoklady k pravde. Samozrejme, plus ten birmovný nóž.
Dezider
Ráz navečer Dodo donýsov chýr, že v susednom královstve majú plnú nádrž živej vody. Od strachu som sa celú noc v posteli prehadzuvav, bár aj som, pravda, nemosev.
Otec
A furt mysli na sprostosty. Je to ždy užitečnejšé, jako by si verev na múdrosty. Ze sprostostu u nás dalej zájdeš.
Dezider
Veznem si ze sebu na cestu aj ronnú hrudu. Takých patnást až dvacat kilov, čo povíš, tata?
Otec
Dobrý nápad. Aspon ta to, Dežko, furt bude tahat k rodnej zemi.
Dezider
Čo nebudem vedet, to si domyslím. A čo nedomyslím, to dospím a odtajím. Neny som síce vzdelaný, ale som pracovitý. A ždy je užitočnejší pracovitý, nevzdelaný jako vzdelaný, ale darebný.
Otec
A mnoho nešpiritizuj. Nyje len já, ale any život to nemá rád. Ked máš ze seba vyvalit volovinu, radšej chytro zavri hubu a usmej sa do seba. Jenny budú síce o tebe hovorit, že vyzíraš jako idiot, ale druhí povedá, že vyzíraš jako knýža Myškin.
Dezider
A ked už budem taký poučený, pristavím sa pri volákych vzdelaných a opýtam sa ích, aby reč nestála, čo je štastý, čo povíš, tata?
Otec
Na štastý sa nepýtaj krála, ludý sýtych,
pre kerých tu na paušál slnko mosí svítyt.
Na štastý sa opýtaj bláznov, malých detý.
Štastý, to neny manna, z neba nepriletý.
Ved štastý - to sú ludý od zemi až k nebu
a štastný si ždy tedy, ked si len sám sebu,
ked vačky máš prázdne, no v srcci vlasnýš sýpku,
ked svet vlasný more, no ty máš zlatú rybku.
Ked v sebe máš silu aj osud zlý skrotyt,
ked hadov steš škrtyt a obrov zas rodyt...
Opýtaj sa seba a trávy, vetra, vody,
kde spáva, jak vyzíra a též kade chodý,
či vedú tam k nemu pre každého cesty.
Len málo sa dozvíš a vác už vedet nesty...
Dezider
Tata, predaj kone, prepi role a vejdy do literatúry. Z každého otvoru tvojho otcovského tela sa na mna valí umený, ten zázrak ducha a doklad o luckej bezradnosty.
Otec
Aby som ty pravdu povedav, Dežko, radšej jako umený mám holubov. Sú skutočnejší.
Dezider
Trochu sa bojím zlého sveta, tata. Čo ked hentam za chotárom je to peklo, keré každým rokom pred fašángami spomínajú v kázny pán farár?
Otec
Hentam, za agátama je svet. To naše rajské peklo. Plné andelov a čertov. Bud zadobre s jennýma i druhýma.
Dezider
Neboj sa, tata, ked volačo nebudem vedet, budem sa usmívat jako človek, kerý nyšt neví a ešte je aj na to hrdý.
Otec
A ked sa ty ve svete zalúbi, nemosíš sa vracat, ožen sa a na to ostatné prídeš aj sám.
Dezider
Máš právdu, tata, aspon mi bude mat gdo uvazuvat šnórky na trampkách.

Já mám srcco jako zvon,
nohy jako chrt.
Ked steš Anča slzy ron,
ked steš dám ty štvrt.
Ja mám oči jako rys,
zuby jako lev.
Ty budz hrozno, budem lis,
rád by som ta pev.

Vypijem ta jako nyšt,
budem ta mat v hlave.
Len sa ma drž jako klíšt,
zvezem ta na jáwe.
Kedže šofér nemá pit,
zvalíme sa troška.
A vyznám ty lásky cit
a potom ta boškám.

Ja mám srcco...